Plné znění článku

Elektronický archív denníka Pravda spravovaný spoločnosťou NEWTON Information Technology, s. r. o.
http://pravda.newtonit.sk

Datum: 31.07.2004
Autor: AGDA BAVI PAIN
Zdroj: Pravda
Strana: 16
Vydanie: 176/04

Prechádzka

Po nábreží uteká starší muž v šuštiakovej súprave. Menšie zavalité telo sa v miernom pokluse presúva úzkym chodníkom v smere toku pokojnej, zaspatej rieky. Vlhnúce končeky riedkych sivých vlasov sa lepia na guľatú lebku, točia pri sluchách a pod potítkom ako pod farebným frotírovým diadémom na lysom temene. Je teplo: slnko hádže prasiatka do privretých očí, farebné spektrum šteklí v nose. Teplo, no zima je tu čo nevidieť, vlastne už vidieť - tú paru okolo úst a nozdier. Ale inak počasie ako stvorené na zdravotnú prechádzku či na kondičný tréning; pre staršieho muža ako je práve tento. Utrie si orosené čelo. Na minútku sa zastaví, odpočinie si. Zhlboka sa nadýchne a vydýchne; ešte raz naberie do pľúc kubík vzduchu a odpľuje si nadbytok telesných tekutín klenutou vzdušnou čiarou temer až dole k vode. Oprie sa silnými lakťami o kamenný múrik, oddeľujúci rieku od betónovej súše. So záujmom pozoruje návštevníkov reštaurácie na palube neďaleko kotviacej vyradenej lode. Nenechá sa rušiť ani živou premávkou na komunikácii na brehu, ani veľkým autom, ktoré mu akurát zastavilo za chrbtom. Iba čo si golier teplákovej bundy vyhrnie až k nosu a potítko potisne z čela do očí. Vyblýskané fáro s nepriehľadnými, tmavými sklami nehybne čaká pri kraji vozovky a spokojne odfukuje smog. Po hodnej chvíli sa muž obzrie, v tvári trochu červený, nečujne zabohuje. Uvedie golier aj potítko do pôvodného stavu. Sekundu sa ešte díva na vegetujúcich ľudí na lodi a na plynúcu vodu. Hodením ruky dopredu naznačí autu, aby ho nasledovalo, až potom sa znova dá do ľahkého, ospalého behu. A auto za ním. Ďalej za mostom sa bežec rozopne, vypustí trocha na vzduch aj okrúhlejšie bruško. Spod bieleho trička s veľkými vlhkými fľakmi prečnieva ponad golier bohaté striebrosivé ochlpenie. Mužovi sa dýcha už ťažšie; slepými prstami sa prehrnie v tej húšťave na krku, cez ktorú presvitá nekomplikovaná kilová zlatá reťaz. Druhé slnko v tých jeho lesklých, mokrých modrých očiach; druhá rieka v jeho čiarach života na tvári. Keď vykrúti ešte stále uvoľnenú mimiku do strany, nevdojak sa obzrie aj za mladým párom, hľadiacim do krotkých vlniek pomútenej vody. Aj za venčeným psom, aj za jeho paničkou - úctivo sa jej odzdraví. Aj za veľkou škvrnou v kútiku oka. Za tou tmavomodrou machuľou: niekoľko krokov za mužom sa slimačím tempom vytrvalo vlečie nablyšťaná limuzína. Keď zabočí muž, zmení smer aj fáro. Za rohom prvého domu vilovej štvrte muž zastane - hoci jeho nohy bežia na mieste - počká si na auto. Na okamih sa aj zapozerá do jeho tmavých skiel lesklým okom, mávne k sebe rukou. Auto sa blíži. Muž sa otočí o stoosemdesiat stupňov a vyrazí dopredu, do kopca, znova tou prechádzkovou rýchlosťou. A opäť to oranžové jesenné slnko, čisté nebo, spomalení vtáci, že sa muž spamätá až kdesi mimo. Kdesi v prírode, pod pichnúcimi stromami niekde za mestom alebo aspoň v parku. Predkloní sa, vytrasie zo všetkých končatín prebytočnú energiu. Vydýcha sa. Pozrie na masívne ligotavé hodinky na zápästí. Jediným dlhým zvučným potiahnutím nosa vytiahne a hneď aj vypľuje z tela všetko to biele slinové lepidlo. Z auta vystúpia dve plecnaté gorily v čiernych okuliaroch a sakách, ktoré praskajú vo švíkoch. Búchačky si odložia na zem. Priskočia k mužovi. Jeden z nich mu na rozpažených ramenách masíruje plantavé svalstvo, druhý mu podáva dymový oblek, uterák a tučnú cigaru. Muž krátkym, úsečným posunkom ruky oblek odmietne, uterák si prehodí cez plecia. Zo zadného vrecka teplákových nohavíc vyloví hrebeň, začeše si šedivé vlasy dozadu. Usmeje sa. Teraz si nechá pripáliť cigaru. Dychtivo a s chuťou niekoľkokrát potiahne z voňavého tabaku. Ani nedofajčí; obráti sa ku gorilám ľahkou tvárou. Cigaru si preloží z pier do zubov. Zaškerí sa, ruky si posadí vbok. Jeden z chlapcov mu naznačí, aby zdvihol bradu a výpal hruď. Obaja mieria na šéfa dlhými čiernymi guľovnicami. Úsmev: vyletí vtáčik ohniváčik. Bezvládne telo putuje do kufra a cigaru dofajčí šofér.