|
úvod
z
domova
duchovná
obnova
liturgia
zo
sveta
vatikán
pre
deti
mládež
kultúra
listáreň
oznamy
publicistika
misie
archív - ročník
2001
archív - ročník
2002
e-mail
redakcii
webmaster
|
|
|
OPÝTALI STE SA
Satanizmus v protiklade s výchovou detí
Vážená redakcia,
moja 15-ročná dcéra čítala knihu Kosť Koža
košicko- tureckého literáta Agda B. Paina z vydavateľstva Drewo a srd,
ktorá vyšla s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Keď som
do tejto knihy nazrela, zistila som, že potláča samého človeka a všetko,
čo je ľudské, propaguje násilie a temné zlo. Po prvý raz som sa takto
stretla so satanizmom v jeho smrtiacej podobe, hoci, žiaľ, práve
prostredníctvom knižného umenia ako základu národnej kultúry. Dodatočne
som zistila, že kniha mala priaznivé ohlasy, o čom svedčia pozitívne
recenzie v Knižnej revue. Prosím, aby ste vo Vašom týždenníku varovali
pred satanizmom a jeho vplyvom na mládež.
RENÁTA H., Košice
Vážená pani Renáta,
dúfam, že sa Vám podarilo s jemnocitom a láskou
vysvetliť Vašej dcére, v čom kniha Kosť a Koža propaguje - síce
majstrovským spôsobom, ale pomerne jasne -, antikultúru, resp. kultúru
smrti. Je smutné i zarážajúce, že sa tak stalo s prispením Ministerstva
kultúry SR.
Autor šikovne narába so slovenčinou a s mnohými
neologizmami, vytvára zaujímavé spojenia, avšak využíva ich na zneváženie
toho, čo je pre kresťanov posvätné - Ježiša Krista, Eucharistie a
Bohorodičky. Ak vnímame text knihy spolu s kresbami toho istého autora,
uvedeného pod iným pseudonymom, tak ako to aj Vám bolo zrejmé, posolstvo
zbierky je pomerne jasné. Neviem, nakoľko je životopis autora uvedený na
webových stránkach hodnoverný, ale tam sa sám hlási k anarchizmu a
antifeminizmu, pre ktorý bola už v čase demokracie zakázaná jeho hudobná
skupina, a okrem iného uvádza, že sa pri svojich pobytoch medzi Istanbulom
a Košicami živí kupliarstvom a predajom drog...
Podľa môjho názoru, tak
ako je regulovaný prístup mladistvých k pornografickej a pedofilnej
tvorbe, určite by sa zodpovedné inštitúcie v štáte mali zaoberať šíriteľmi
hrubého násilia, zla, mágie či satanizmu. Satanizmus je jednoznačne
škodlivý tak pre mládež, ako aj pre dospelých, pretože vedie k nihilizmu,
k schvaľovaniu a organizovaniu zla, od konkrétnych drobných skutkov zla,
cez propagáciu smrti v textoch básní a piesní, až po zvieracie, ba až
ľudské obety. Mnohí mladí v kritickom období dospievania v odpore voči
rodičom a iným pozitívnym autoritám nachádzajú porozumenie a útechu v
skupinách, ktoré im poskytujú pocit istoty, pomoci, spolupatričnosti,
nevšedných ezoterických či magických zážitkov a postupne ich posúvajú až k
dobrodružstvu satanistických rituálov. Nie je ťažké vnímať, že svoje
zohráva kult vodcu, omamné látky a drogy. Keď si niektorí začínajú
uvedomovať negatívne vplyvy partie na nich samých, obyčajne už sú v stave,
keď si narušili vzťahy s rodičmi a priateľmi, ktorým na nich záležalo. Zo
strany rodičov môže pomôcť usporiadaný rodinný život, sviatostný život,
láskyplné prijímanie svojho dieťaťa a hľadanie pravej cesty na jeho
smerovanie do budúcnosti.
Milá pani Renáta, želám Vám, aby sa Vám
darilo venovať veľa času Vašej dcére a sprostredkovať jej literatúru,
ktorá obohatí jej duchovný život a pomôže jej správne sa zorientovať v
súčasnom svete.
ThDr. ANTON SOLČIANSKY
VAŠE SVEDECTVO
Dobre je pri Ježišovi
Bol slnečný prvopiatkový deň. Za malou dedinou na rázcestí poľných
ciest som si sadol pod kamenný kríž, modlil sa a pozoroval okolitú
prírodu. Zdvihol som zrak na ukrižovaného Krista a spomínal na generáciu
ľudí, ktorí tento kríž postavili. Aj oni sa tu cestou na svoje polia a
lúky zastavovali, aby sa pomodlili a prosili o požehnanie. Potom som sa
vrátil do súčasnosti a uvažoval som o dnešnom svete, o uponáhľaných
ľuďoch, ktorí žijú bez modlitby, bez Boha. „Kriste,” spýtal som sa,
„zastaví sa ešte niekto pri tebe?” Tu ma zrazu vyrušil šepot. Obzrel som
sa a videl som prichádzať muža. Bol sám, a až keď prišiel bližšie, zistil
som, že nerozpráva sám so sebou, ale s Bohom. Pri kríži sa na chvíľku
zastavil, zložil z pleca hrable, dôstojne sa prežehnal, a pozrúc na mňa
pozdravil: „Daj Boh šťastia!” Premeral si ma, sediaceho pod krížom, a s
úsmevom dodal: „Dobre je pri Ježišovi.” Po chvíli som zostupoval do
doliny. Pozoroval som tohto muža, ako mizne v diaľke. Svoj zrak som opäť
upriamil na Krista na kríži, no teraz som mu už spokojnejšie povedal:
„Kriste, ešte sa ľudia modlia, zastavia sa pri tebe, predsa len na teba
nezabudli...”
ĽUBOMÍR OGURČÁK, Stará Ľubovňa
VAŠE POSTREHY
Modlitba ako liek i protistresový prostriedok
Timothy Radcliffe, predstavený dominikánskeho rádu v Anglicku napísal:
„Úprimne sa priznávam, s modlitbou mám veľa problémov. Často moja myseľ
zablúdi, som nesústredený, myslím na prednášky, na ktoré sa mám pripraviť,
a tie moju myseľ zamestnávajú aj počas modlitby...” My tiež žijeme v
zhone. Avšak modlitba posvätného ruženca je ako balzam na dušu, liek na
všetky bolesti, najlepší protistresový prostriedok. Pozrime sa do svojho
vnútra a uvedomme si, koľko našich prosieb letí k nebu a ako málo sme Pánu
Bohu vďační. Zabúdame ďakovať za zdravie, za rodinnú pohodu, za pomoc v
trápení. Žijeme, akoby sme si všedné veci nevážili, pričom ich je oveľa
viac než veľkých. Pravidelnou modlitbou ruženca si môžeme zabezpečiť
vstupenku do neba. Veď tých niekoľko minút denne môžeme pobudnúť v tej
najlepšej spoločnosti - Panny Márie a jej Syna Ježiša, nášho najlepšieho
priateľa. Antoine de Saint-Exupéry napísal: „Pred svojím priateľom sa
nemusím ospravedlňovať ani obhajovať, nemusím nič dokazovať; uňho
nachádzam pokoj.” Keď sa modlíme, myslíme na Boha, sme s ním. Aj keby sme
v jeho prítomnosti hoci len mlčali...
JÚLIA PÉTEROVÁ, Opatovská Nová Ves
Múzeum v Podbieli by malo inšpirovať ostatných
Podbielske etnografické múzeum na Orave, ktoré sídli v priestoroch
bývalej cirkevnej školy v Podbieli, založenej roku 1870, otvorili len
nedávno. Múzeum mapuje históriu dediny a regiónu, spôsob života miestnych
obyvateľov aj vysťahovalectvo. Zachytáva základné črty oravského ľudu v
minulosti i miestnu kultúru. Ako povedal starosta obce Ján Sitek, múzeum
je v štádiu vývoja, exponáty sú darom od obyvateľov obce. Za múdre možno
pokladať slová miestneho kňaza vdp. Donáta Čarnogurského, spoluzakladateľa
múzea, ktoré sú zaznamenané na stene v jednej z dvoch výstavných
miestností: „Každá vec sa stretne s pochopením aj s odmietnutím. ,Načo nám
je múzeum? Z toho úžitok nebude...,’ znelo konštatovanie niektorých.
Podbiel sa nachádza v srdci Oravy. Je križovatkou, cez ktorú prechádza
množstvo ľudí. Potrebuje budovať tak infraštruktúru na rozvoj turizmu, ako
aj miesta umožňujúce náv-števníkom spoznávať región a jeho históriu. A
Cirkev bola, ba musí byť nositeľkou kultúry, histórie, vzdelanosti...”
Myslím si, že Slovensko - ako sa spieva v našej hymne -, aj v tejto
oblasti „dosiaľ tvrdo spalo”. Preto je zriadenie múzea v Podbieli
oceneniahodným príkladom. Jeho otvorenie môže byť príkladom pre ďalšie
desiatky či stovky slovenských obcí, ktoré svoju históriu nezačali
dokumentovať alebo ju zatiaľ nepriblížili verejnosti.
RENÁTA VITKOVÁ, Bratislava
Pri výstavbe vodného diela zlikvidovali aj kostoly
Pred rokmi pri výstavbe vodného diela Starina padli za obeť dediny
Starina, Dara, Ostružnica, Smolník, Zvala, Veľká Poľana a Ruské. V
dôsledku tejto rozsiahlej stavby zbúrali nielen všetky obytné domy, školy,
kultúrne zariadenia, zdravotnícke strediská, obchodné prevádzky, ale aj
prekrásne Božie chrámy, hoci išlo o cenné sakrálne pamiatky s bohatou
minulosťou. Stalo sa tak napriek tomu, že - ako všetci dobre vedeli - sa k
niektorým objektom zátopová voda vôbec nedostane. A tak aj
bolo.
Občania, ktorí v tomto pohraničnom kúte bývalého okresu Snina
žili, často prichádzajú na miesta, kde stáli ich kolísky a chrámy.
Najčastejšie ich tam vídať v letných mesiacoch, v rámci spomienok na
tradičné odpusty. Počas nich sa v bývalých obciach Zvala, Veľká Poľana a
Ruské konajú každý rok slávnostné bohoslužby. Na mieste niekdajších
chrámov rodáci zo Starinskej doliny postavili úhľadné drevené altánky,
ktoré slúžia ako kaplnky. Medzi svojich krajanov najčastejšie prichádza
šíriť Božie slovo košický exarcha Milan Chautur, rodák z už nejestvujúcej
Veľkej Poľany. Pre každého z prítomných je účasť na odpustových
slávnostiach cenná, lebo po ich skončení sa koná panychída za zomretých,
pochovaných na tamojších cintorínoch. Slávenie odpustov je zároveň
príležitosťou na stretnutie ľudí po rokoch, na srdečné objatia, družné
besedy a oživovanie spomienok. Niekdajší susedia sú totiž roztrúsení po
celom východnom Slovensku, najviac ich žije v Snine, Humennom a v
Stakčíne.
Je veľká škoda, že bývalý totalitný režim nechal vyhodiť do
povetria vzácne kostoly vo všetkých likvidovaných dedinách, z ktorých
dodnes ešte stále vidieť smutné ruiny z kostolných veží. Nielen súčasnosť,
ale aj budúcnosť za takúto prehnanú „aktivitu” vtedajších komunistických
funkcionárov pri zničení vzácnych klenotov nepochváli, žiaľ, práve
naopak...
JOZEF HRUBOVČÁK, Humenné
POĎAKOVANIE
V týždni, keď si podľa liturgického kalendára pripomíname obľúbenú
sväticu Teréziu z Lisieux a vstupujeme do októbra, tradične zameraného na
prehĺbenie mariánskej úcty, ponúkame Vám, milí čitatelia, stretnutie v
Listárni KN. Tentoraz za listy a e-maily ďakujeme týmto pisateľom:
Pani
Patrícia Labudová zo Snežnice napísala príspevok, z ktorého vyberáme:
„Viera v živote každého z nás zohráva dôležitú úlohu. Mala by byť pre nás
útechou, radosťou, nádejou, poznaním, že na nič nie sme sami, že je tu
niekto, na koho sa môžeme spoľahnúť... Viera je darom, je nádejou, že raz
budeme šťastní, naznačuje nekonečný život. Viera je radosť na stretnutie s
Bohom a s blízkymi, je spojená s láskou, a kto ju praktizuje, bude
zachránený.”
Pán Ján Hronec z Hodruše-Hámrov poslal pri príležitosti
nedávno slávených mariánskych sviatkov zaujímavú báseň Máriina doba. Žiaľ,
v našom týždenníku nemáme dostatok priestoru na uverejňovanie poézie z
pera našich čitateľov. Pisateľovi odporúčame, aby takéto básne poslal do
redakcie niektorého z mariánskych časopisov. Srdečný pozdrav s poďakovaním
za báseň Túžba a s rovnakým odkazom posielame aj pánovi Ing. Štefanovi
Sabóovi z Plešivca.
Pani Magde Laukovej z Vel-číc ďakujeme za milý a
povzbudivý list, ako aj za fotografiu jej vnúčika, ktorú sme si nechali vo
fotoarchíve redakcie.
Pán Zoltán Brokeš z Bratislavy pripomenul význam
vlaňajšej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku takto: „Svätý Otec celý
život pracoval, aby urobil svet lepší. Za svoje presvedčenie a ideály
takmer zaplatil životom. Ako výrazná osobnosť prispel k pádu komunizmu.
Obišiel celý svet, aby spojil nielen katolíkov, ale všetkých ľudí dobrej
vôle. Je jeden z tých, ktorí tvrdo kritizujú sociálnu nespravodlivosť a
aroganciu. On je dôstojnou hlavou Cirkvi, ktorá už 2 000 rokov ukazuje
cestu tomuto svetu.”
Pani Anne Štibranej z Trenčína posielame pozdrav,
ďakujeme za viacero listov s príspevkami i poéziou a želáme jej mnoho
Božieho požehnania.
Tešíme sa na ďalšie listy od Vás.
REDAKCIA |
