Vlastným menom Agbar Baba Pan. Undergroundový básnik, dekadent so sklonmi k art-core. Narodil sa 19.6.1966 v starej košickej aristokratickej a disidentskej rodine otcovej tretej manželke. Po otcovi dedí tureckú národnosť ako následok osmanskej invázie v 17. storočí, po matke štátnu príslušnosť a sklony k tvorivej umeleckej činnosti. Už na výberovej ZDŠ je ako trinásťročný obvinený z účasti na znásilnení spolužiačky. V pätnástich sa ocitá prvýkrát na záchytke, neskôr je evidovaný na oddelení pre liečbu závislostí a na psychiatrii. Po vyštudovaní jazykového gymnázia, štúdiu rádiológie, sociálneho práva a štúdiu na Technickej univerzite pracuje krátky čas ako rádiologický asistent, asistent na patológii, v Parazitologickom ústave SAV alebo sa živí ako člen baletu či tanečník folklórneho súboru ŠLUK. Od roku 1980 je členom satanistickej sekty Cirkev Siedmeho Syna. Na jar roku 1982 je odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za viaceré trestné činy (príživníctvo, obmedzovanie osobnej slobody, verejné poburovanie, hanobenie hlavy štátu, pokus o vraždu, napadnutie verejného činiteľa, kupliarstvo, atď.). Po prepustení na rozsiahlu amnestiu V. Havla v marci 1990 sa (po krátkom utiahnutí sa do rodičovského Istanbulu) určitú dobu živí opäť ako pasák alebo gigolo. Na prelome rokov ´91/´92 pôsobí ako manekýn v odevných závodoch v Trenčíne, kde sa zoznamuje so svojou prvou ženou Zuzanou Gaál. Manželstvo trvá do decembra 1992 a ako pamiatka naň zostáva dcéra Spadla Gaál v starostlivosti matky. Po dvoch ďalších nepodarených pokusoch o výstavbu rodinného krbu sa napokon ocitá v mimomanželskom náručí maďarskej pornoumelkyne Renáty Šuchty, v ktorom zotrváva do dnešných dní.
Pred svojim zadržaním stihol ešte Agda spolu s manažérom DJ noró začiatkom roku 1981 založiť prvú a poslednú až doposiaľ zakázanú undergroundovú antifeministickú rockovú formáciu Liter Geňa, v ktorej účinkoval ako spevák. Kvôli utajeniu koncertovala kapela pod krycími názvami ako Lacné Gesto, Lollobrigida Gina, Liga Gentlemanov a i. alebo radšej nehrala vôbec. Hudobné nahrávky skupiny Liter Geňa aj v súčasnosti slávia na košickej pôde rovnaký triumf ako v období svojho vzniku. Naposledy sa hudobnej verejnosti členovia skupiny predstavili v košickom klube Átrium v roku 1994 s projektom Mečiarova Mŕtvola, na ktorom sa zúčastnili poprední košickí jazzoví hudobníci.
Agda Pain v rokoch 1994 - 1998 publikoval samizdatovo v undergroundovom košickom vydavateľstve Babine Cicky (TABOOk publishers ltd.) zbierku prózy a poézie Spomienky na smrť (Listy panne) (1995), ktorej predchádzala "singlová" básnická minizbierka Dievča ktoré hľadalo Agdu Bavi Paina (1994), divadelnú hru Zo psa hlava alebo Vianočný Nový rok (1995), lyricko-epickú kliatbu Životabudič. (1997), scenár Navždy Tvoj (film) (1997) a básnickú zbierku Hokejisti (1998). Zo švédštiny preložil (spolu s DJ noró a Gejzom Dezorzom) výber z tvorby večného pútnika, cestovateľa a dobrodruha Tchora Björnsona Výčitky z vedomia (Zápisky polodebila). Úryvky z jeho diela Životabudič. použil košický fotograf Sangwi Paei vo vlastnom cykle, ktorý bol vystavovaný v Poprade, Košiciach a v Bratislave. Divadelná Skupina 23 inscenovala časť textu Navždy Tvoj (film) pod názvom Navždy Tvoj ako poslednú časť predstavenia 3 divadelné poviedky. V rokoch 1990 - 1999 Agda pôsobil ako šéfredaktor v košickom podzemnom časopise Slovenské Vulgárne Noviny. Podieľal sa na založení tajnej umeleckej lóže !gnorant! a bol taktiež tvorcom jej manifestov Nežné pohlavie a Pánska jazda.
Prózu, poéziu ako aj recenzie a kritiky publikoval pod vlastným menom či pod pseudonymami (Gaál Jozef, Gaál József a i.) vo všetkých slovenských literárnych periodikách a v novinách (Domino fórum, Dotyky, Hospodárske noviny, Kultúrny život, Nota Bene, Pravda, RAK, Romboid, SME, týždeň, Vlna a i.), knižne (antológie Poviedka 1996, 2001, 2002, 2005) a v zahraničí (Labyrint, Aluze, Host, Psí Víno - ČR, knižná antológia súčasnej slovenskej literatúry Passauer Pegasus - SRN). Jeho práce odzneli taktiež v rozhlase (Devín, Regina, Twist). Je držiteľom najvyššieho počtu (6) ocenení literárnej súťaže Poviedka ako aj iných autorských súťaží (Jašíkove Kysuce, Rubato a i.). V Bábkovom divadle Žilina mala v novembri 2002 premiéru jeho bábková hra Pes Hugo a ukradnuté Vianoce; približne v tom istom čase vyšiel vo vydavateľstve Drewo a Srd jeho samostatný knižný debut - prvá kultová a okultistická zbierka básni na Slovensku Kosť & Koža (vydaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR), ktorú takisto ilustroval. V októbri 2006 mu vo vydavateľstve L.C.A. vyšla zbierka próz Koniec sveta (s podporou Literárneho fondu) obsahujúca dva mestské krváky A čo keď sa na mňa niekto díva a Jesoskero Nilaj, podľa ktorého sa pripravuje film. The Jesoskero Nilaj pripravuje produkčná spoločnosť ALEF (Želary, Kruté radosti), scenáru bol v r. 2002 pridelený štipendijný grant filmových ateliérov Bonton Zlín, získal 3. miesto v súťaži O cenu K. Zemana (1. a 2. miesto neudelené) a zúčastnil sa finále scenáristickej súťaže Cena Tibora Vichtu 2003. (V druhom ročníku tejto súťaže skončil vo finále scenár nemého filmu Bez slov). V rokoch 2004 - 2007 bol členom redakčného kruhu časopisu Revue aktuálnej kultúry. Je autorom a hlavným scenáristom televízneho seriálu Rodinné tajomstvá (STV, 2005), v ktorom účinkoval a podieľal sa na hudbe. Ako hlavný scenárista pracoval na úspešnej speváckej show Slovensko hľadá SuperStar 2 (STV, 2005/06), na celovečernej show Nevera po slovensky (JOJ, 2008) a na ďalších TV projektoch doma aj v zahraničí (Obchod so šťastím (STV, 2008), Kriminálka Anděl (TV Nova, 2008). Pre Dezorzovo Lútkové Divadlo autorsky a dramaturgicky pripravil bábkové hry Desperanduľa, Pogrom Slavia, Pravdivá história o živote a smrti baróna von Munchhausen. V súčasnosti sa venuje voľnej tvorbe. Jeho stálymi spolupracovníkmi sú publicista a dramatik Aladár Hrča, scenárista Tony Gaal a pornoherečka Renáta Šuchta.
Agda Bavi Pain je konfliktný typ, inklinuje k free sadizmu. Je prívržencom Satanic Reds a radikálnym obhajcom slobody zvierat; vo voľných chvíľach sa venuje kriminálnej činnosti a drogám. Žije v Košiciach, Bratislave a v Istanbule.